Profesionálny údržbár vašej chalupy – luxus či nevyhnutnosť hektickej doby?

Dávno sú preč časy, keď sa chalupárčeniu venoval najmä určitý špecifický druh ľudí: tí, ktorí hľadali pokoj v lone prírody, ale zároveň boli pomerne domácky založení, pracovne len priemerne vyťažení
( hovorím najmä o dobách socializmu) a mali vzťah ku záhradkárčeniu či domácemu majstrovaniu.  Dnes sa situácia aj motívy prečo chalupárčiť výrazne menia : cez víkend ľudia doslova utekajú z preplnených a stále rastúcich mestských aglomerácií, majú potrebu oddýchnuť si od neutíchajúceho mestského dopravného hluku a zoskočiť aspoň na chvíľu z neustáleho pracovného kolotoča.

 
Horšie je, keď vás vo vašom malom súkromnom raji, ktorý ste si zadovážili s predstavou sladkého ničnerobenia a užívania si prírodných krás prekvapí ďalší kolotoč : kopa práce nevyhnutnej na údržbu a zveľadenie starej a chátrajúcej nehnuteľnosti, ako to pri chalupách častokrát býva.
 
Dobre si pamätám naše víkendy na zdedenej chalupe – v piatok poobede rýchlo pobaliť, potom sa
dve hodiny trmácať v piatkovej bratislavskej zápche, potom vybaliť, v sobotu pokosiť, poliať, ostrihať živý plot, umyť okná špinavé po celej zime, vytrhať burinu v predzáhradke, do toho len úchytkom stihnúť nejakú prechádzku či zber hríbov, po nedeľnom obede chvíľočku posedieť a opäť rýchlo pobaliť, trmácať sa naspäť – tentokrát v nedeľnej bratislavskej zápche – a na záver doma opäť vybaliť. Hotový blázinec.

 
Už v minulosti poskytovali chalupárom drobné služby miestni obyvatelia chalupárskych lokalít – zakúrenie v zimnom období, nachystanie dreva na zimu, odhadzovanie snehu, v letnom období kosenie trávy alebo strihanie stromov.
Odmeny za takéto služby boli tiež skôr symbolické – jednalo sa väčšinou o ochotných a skromných starších ľudí na dôchodku alebo dlhodobo nezamestnaných, ktorí mali takto aspoň „na pivo“.
 
Dnes sa však aj tieto služby začínajú pomaly profesionalizovať, keďže pracovných príležitostí na vidieku je stále pomenej a pre mnohých šikovných miestnych ľudí je to spôsob, ako si skutočne privyrobiť. Buď môže ísť o drobných živnostníkov, ktorí takéto služby inzerujú cez bežnú inzerciu alebo na sociálnych sieťach a služby poskytujú viacerým majiteľom chalúp v okolí, alebo (ako v susedných Čechách , kde je chalupárčenie takmer národným športom) sa poskytovaniu týchto služieb v danom regióne venujú aj menšie, väčšinou záhradnícke či stavebné firmy.
 
To, že táto oblasť poskytovania služieb je na Slovensku ešte stále pole neorané je jasná vec, všetko je to otázka dopytu a ponuky a od toho sa odvíjajúcej ceny, flexibility poskytovateľov a samozrejme aj nastavenia a solventnosti majiteľov víkendových nehnuteľností. Avšak kde je dopyt,  tam s veľkou pravdepodobnosťou časom vznikne aj ponuka, ktorá zas bude vplývať na priaznivý vývoj cien.

 
Iste, mnohí chalupári sú možno rodení domáci kutili a vášniví záhradkári, ale ak to nie je váš prípad,
tak poobzerať sa po profesionálnom údržbárovi vo vašej lokalite je azda spôsob, ako sa môcť na vašej romantickej chalupe naplno oddať iným, pre vás príjemnejším činnostiam, pri ktorých najlepšie načerpáte energiu na ďalší  náročný pracovný týždeň.